Ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny vypukol v roku 2014 po ruskej anexii Krymu a následných bojoch medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami podporovanými Moskvou. Podľa OSN si konflikt na Donbase v rokoch 2014 až 2021 vyžiadal viac ako 14 tisíc obetí vrátane viac než 3 tisíc civilistov. Medzi obeťami boli aj deti. Vojna pokračuje dodnes. Po ruskej invázii v roku 2022 prerástla do plnohodnotného ozbrojeného konfliktu, ktorý si vyžiadal ďalšie tisíce obetí.
Pamätník Alej anjelov odhalili v roku 2015 v Donecku, ktorý bol v tom čase pod kontrolou proruských separatistov podporovaných Ruskom. V nasledujúcich rokoch sa stal súčasťou naratívov o údajnej „genocíde" na Donbase a jednou z hlavných zámienok pre ruskú inváziu vo februári 2022.
Tieto tvrdenia však nie sú podložené dôkazmi. Genocída je podľa medzinárodného práva úmyselné vyhladzovanie národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny. Medzinárodné organizácie existenciu genocídy na Donbase nepotvrdili a Medzinárodný súdny dvor doposiaľ nenašiel dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia podporovali.
Zároveň je dôležité zdôrazniť, že medzinárodné organizácie nerozlišujú obete konfliktu podľa národnosti či jazyka. Na Donbase žili etnickí Ukrajinci aj Rusi a mnohí obyvatelia používali ruštinu bez ohľadu na svoju identitu. Tvrdenie, že Ukrajina cielene zabíjala „ruské deti", preto nemá oporu v dôveryhodných dôkazoch. V mnohých prípadoch navyše nie je možné jednoznačne určiť zodpovednosť za konkrétne úmrtia detí v podmienkach ozbrojeného konfliktu.
Analýzy dezinformácií zároveň upozorňujú na ďalší dôležitý aspekt. Údaje o počte detských obetí sa v rôznych zdrojoch líšia a často nie sú konzistentné. Naopak, medzinárodné organizácie pracujú s vlastnými overenými štatistikami, ktoré sa od týchto tvrdení môžu výrazne odlišovať.
Zaujímavým javom je aj to, že téma Aleje anjelov sa výraznejšie začala objavovať v informačnom priestore najmä po roku 2022, teda po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie. To naznačuje jej čoraz častejšie využívanie v informačných a propagandistických naratívoch.
Tento naratív sa nešíri len v zahraničí, ale objavuje sa aj v slovenskom online priestore. Najmä na sociálnych sieťach a alternatívnych platformách, kde býva prezentovaný bez širšieho kontextu a overiteľných zdrojov.
Na zavádzajúce interpretácie spojené s touto témou upozorňujú aj renomované fact-checkingové iniciatívy. Poukazujú na to, že emotívne príbehy civilných obetí sú v informačnom priestore často zneužívané na šírenie propagandy a ospravedlňovanie agresie.
V tejto súvislosti je dôležité dodať, že medzinárodné organizácie zdokumentovali aj prípady nútených presunov a deportácií detí z okupovaných území Ukrajiny do Ruska po roku 2022. Téma detí je tak v kontexte tohto konfliktu mimoriadne citlivá a jej zneužívanie na propagandistické účely si vyžaduje zvýšenú opatrnosť a dôraz na overené fakty.
Tragédie detských obetí si zaslúžia pietu, nie zneužívanie na politické či propagandistické účely. Pri emotívnych témach je dôležité overovať informácie a rozlišovať medzi faktami a manipuláciou. Civilné obete boli v tom období na oboch stranách a ich smrť bola tragickým dôsledkom vojny, nie cielenej vyhladzovacej kampane.
