Ruské vojenské ťaženie sa prejavilo aj viacerými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Vo veľa prípadoch po raketových útokoch horel benzín a ropné sklady, ktoré znečisťovali ovzdušie. Pozostatky munície po výbuchoch kontaminovali pôdu a tak ohrozili nielen živobytie ľudí, ale aj poľnohospodárov.
ZNIČENIE KAKHOVKY
Najväčší environmentálny dôsledok malo poškodenie hrádze Kakhovka v júni minulého roka. Zničenie vodného diela viedlo k uvoľneniu obrovského množstva vody (18 kubických kilometrov) len počas štyroch dní. Voda z Kakhovky zaplavila zhruba 80 komunít sídliacich po toku rieky Dnipro.
PYTLIACTVO, RADIOAKTIVITA AJ ZAMÍNOVANIE
Opýtali sme sa aj na stanovisko Michala Wiezika ako ekológa. “Skutočný rozsah poškodenia životného prostredia je možné zhodnotiť až po ukončení konfliktu, najzásadnejšie škody sa týkajú znečistenia ropnými látkami, zamínovania rozsiahlych území, zamorenia radioaktivitou, pľundrovania lesov, zásadného poškodenia chránenych území a rozsiahleho pytliactva zo strany vojsk aj civilného obyvateľstva. Vážny dopad má vojna aj v rovine neriešených environmentálnych politík, čo zásadne ohrozuje zvládnutie globálnych environmentálnych kríz, akou je tá klimatická,” tvrdí Wiezik.
