Podľa spoločnej správy vlády Ukrajiny a OSN zaplavila voda z poškodenej hrádze Kakhovka 37-tisíc domov, 37 vzdelávacích inštitúcií a zhruba 11 zdravotníckych zariadení. Narušil sa aj prístup k pitnej vode pre zhruba milión ľudí – to ovplyvnilo aj základné ľudské práva na bývanie, vzdelanie, zdravie a samozrejme vodu. Zničenie nádrže, ktorá bola zdrojom vody pre rozsiahlu poľnohospodársku zavlažovaciu sieť, dramaticky znížila dodávku potravín a tak aj príjmy poľnohospodárov. Zaplavenie značne poškodilo viac ako 11-tisíc hektárov lesných plôch a narušilo prírodné biotopy. Zničenie priehrady spôsobilo tiež nezvratné následky pre biodiverzitu.
“Mohlo by sa zdať, že počas vojnového konfliktu idú tieto aktivity bokom, no úmyselné poškodzovanie životného prostredia a plienenie prírodných zdrojov je považované za vojnový zločin. Vážnemu poškodeniu prostredia sa počas vojnového konfliktu nedá vyhnúť, je spojené s priamymi vojenskými aktivitami, výrazne sa prejavuje pri používaní munície, pri ničení vojenskej techniky, priemyselnej a sídelnej infraštruktúry, či nepriamo v dôsledku znižovania personálnych a finančných kapacít potrebných pre kontrolu, riadenie a ochranu životného prostredia a prírody, tak in-situ ako aj ex-situ,” vysvetlil ekológ Michal Wiezik.
VÁŽNE ŠKODY
Poškodené oblasti zahŕňali kritické ekosystémy, vrátane piatich lokalít na Ramsarskom zozname (zoznam mokradí medzinárodného záujmu) a 12 lokalít pod Smaragdovou sieťou oblastí osobitného záujmu ochrany (podľa Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov). Všetky tieto dôsledky vážne poškodia práva na primeraný životný štandard a na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, a to krátkodobo aj dlhodobo.
