Po viac ako dvoch dekádach členstva v Európskej únii už nemusíme len odhadovať, čo nám prinesie. Máme k dispozícii dáta, ktoré vyvracajú staré mýty a dezinformácie. Podľa analýzy Mareka Gábriša z ČSOB a údajov z platformy Hybridné hrozby prešlo Slovensko od roku 2004 zásadnou transformáciou. Pozrime sa na kľúčové fakty, ktoré najčastejšie čelia manipulatívnym naratívom.
Ekonomický rast
Často sa objavuje tvrdenie, že sme sa stali len montážnou dielňou a naša ekonomika upadá. Realita je však opačná. Slovenský hrubý domáci produkt sa od vstupu takmer zdvojnásobil. Členstvo v Únii a neskoršie prijatie eura otvorilo dvere k investíciám, ktoré stlačili nezamestnanosť z vtedajších 18 percent na súčasné historické minimá.
Peňaženky: viac než len inflácia
Dezinformačné kampane cielene stavajú na strachu zo zdražovania. Hoci ceny v priebehu rokov rástli, analýzy potvrdzujú, že priemerná reálna mzda na Slovensku stúpla od vstupu o približne 60 percent. Aj po započítaní rastu cien si tak dnes priemerný občan môže dovoliť o vyše polovicu viac tovarov a služieb než v roku 2004.
Tradície: bryndza prežila, mýty nie
Strašenie zákazom bryndze, tresky či borovičky patrí k najznámejším euromýtom. Európska únia však naše tradície nezlikvidovala, ale dala im ochranné známky pôvodu. Slovenská borovička je najlepším príkladom, ako sa z lokálneho alkoholu vďaka ochrannej známke od EÚ (podobne ako šampanské vo Francúzsku) stal hráč v rámci globálnej konkurencie.
Suverenita
Naratív o diktáte z Bruselu naznačuje, že sme stratili vlastný hlas. Slovensko je ale priamou súčasťou rozhodovania. Má svojich zástupcov v Európskom parlamente, naši ministri hlasujú v Rade a v kľúčových oblastiach, ako sú dane či bezpečnosť, má naša krajina právo veta. Suverenitu sme nestratili, ale spojili s ostatnými, aby sme mali v súčasnom svete silnejšiu pozíciu.
Slovensko je členom, ktorý z rozpočtu Únie dlhodobo čerpá viac peňazí, než doň odvádza. Napriek súčasnému vyšetrovaniu neadekvátneho nakladania s fondmi EÚ sú tieto zdroje viditeľné v každodennom živote v podobe zrekonštruovaných škôl, nových nemocníc či modernizovanej infraštruktúry. To však len dokazuje potrebu kontroly nielen zo strany Slovenska, ale aj EÚ.
Dezinformácie pracujú s emóciami, proti faktom sú však bezmocné. Európska cesta Slovenska nie je bez chýb, ale štatistiky hovoria jasne: sme bezpečnejší, integrovanejší a ekonomicky silnejší než kedykoľvek predtým.
