Slovensko sa ešte nestihlo spamätať z tragédie, ktorá sa odohrala pred týždňom na škole v Staškove. Namiesto hľadania konštruktívnych riešení sa našli jedinci, ktorí sa na tejto udalosti priživujú. Filip Sulík sa pravidelne vyjadruje k témam na internete, no nie na základe faktov, ale cez urážky, klamstvá alebo jasnú neznalosť. Tentokrát útočí na učiteľské povolanie, ktoré sa snaží degradovať na „zbytočné“.
Pozrime sa na jeho ďalšie „bonmoty“.
Zavraždeného novinára Jána Kuciaka prirovnal k ľuďom bez domova, a to na základe toho, že podľa neho zomrel spolu so snúbenicou bez toho, aby to akokoľvek tušil. Ján Kuciak však dôkladne skúmal a hľadal poznanie, ktoré zverejňoval, a písal aj o ľuďoch priamo alebo nepriamo napojených na podsvetie. Marián Kočner, o ktorom často písal, sa novinárovi cez telefón vyhrážal, že sa začne zaujímať o jeho osobu aj o celú jeho rodinu. Ján Kuciak následne opísal priebeh týchto vyhrážok vo svojom článku, podal trestné oznámenie na polícii a žiadal aj policajnú ochranu, ktorá mu nebola poskytnutá. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril, že motívom vraždy bola s veľkou pravdepodobnosťou jeho novinárska práca.
Sulík tvrdí aj to, že ikony roku 1989, ako Kňažko, Budaj alebo Mikloško, len „zožali slávu“, pretože protestujúcim proti režimu podľa neho nehrozilo nebezpečenstvo. Je pravda, že priebeh väčších občianskych nepokojov sformovali udalosti ako pád Berlínskeho múru, kríza komunistickej ideológie alebo destabilizácia Zväzu sovietskych socialistických republík. Neznamená to však, že všetko prebehlo hladko. Veľmi skratkovito povedané, protesty začali už 16. novembra 1989 v Bratislave. Dňa 17. novembra, na Medzinárodný deň študentstva, študenti v Prahe žiadali demokratizáciu vzdelávania a dodržiavanie ľudských práv. Hoci protestovali umiernenou formou, štrnganím kľúčov alebo skandovaním hesiel „máme volný ruce“ či „lidská práva“, ozbrojené zložky protestujúcich obkľúčili a napadli, v dôsledku čoho utrpeli zranenia stovky účastníkov.
V dôsledku tejto udalosti sa zdvihla vlna nespokojnosti a sformovali sa občianske hnutia Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu, ktoré vznikli 18. a 19. novembra 1989 a začali spoluorganizovať hromadné protesty po celom Československu. Súčasťou týchto hnutí boli aj disidenti ako František Mikloško, ktorý bol okrem iného členom štruktúr tajnej cirkvi a spoluorganizátorom Sviečkovej manifestácie, Milan Kňažko, ktorý podpisom petície Niekoľko viet z dielne Charty 77 a odmietavým postojom voči autokratickému režimu obetoval svoju hereckú kariéru, alebo Ján Budaj, ktorý pracoval ako kurič a založil prvý občiansky samizdat Kontakt. Všetci disidenti, nielen spomenutí, boli sledovaní tajnou službou a riskovali slobodu, ale aj život. Výsledkom bol zánik Národného frontu ČSSR, politická a názorová pluralita, ekonomika voľného trhu a demokratizácia krajiny. Téma je hlbšia a nedá sa vyjadriť jedným jednoduchým výrokom, ako sa o to pokúsil autor videa.
Sulík v ďalších videách zaútočil aj na Petru Vlhovú a zhadzoval jej úspechy. Ona aj Peter Sagan, ktorého vo videách označil za lepšieho športovca, dokázali v živote zďaleka viac ako on.
Odporúčame jeho sledovateľom, aby si urobili kvalitnejšiu rešerš, nie cez AI, ale s použitím dokumentov a historických prameňov, a snažili sa hľadať objektívnu pravdu.
