Pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi, ktorý pripadá na 14. júna, vyvraciame nebezpečné dezinformácie z internetu. Tieto sa snažia verejnosť vystrašiť tvrdeniami, že krv očkovaných ľudí je pre príjemcov toxická a že v zdravotníctve dochádza k utajovaniu informácií. Naposledy tento naratív spomenul Miroslav Šimonič na portáli Odznova. V zahraničí vznikajú komerčné registre, ktoré za drahé členské poplatky (10 – 20 dolárov mesačne) sľubujú vytvorenie paralelných databáz takzvanej „čistej krvi“. Aby sme tento biznis so strachom konfrontovali s vedou, vyžiadali sme si vyjadrenia priamo od odborníkov z odboru hematológie a transfúziológie.
Z hľadiska modernej transfúziológie sú laické predstavy o prenose očkovania nereálne. V súčasnom zdravotníctve sa pacientom takmer nikdy nepodáva „celá krv“. Každá odobratá krv sa v laboratóriu okamžite rozdeľuje na samostatné zložky. Pacient tak dostáva výhradne to, čo v danej chvíli kriticky potrebuje: červené krvinky (erytrocyty) bez tekutej plazmy alebo krvné doštičky (trombocytový koncentrát) znovu bez plazmy. Samotná tekutá krvná plazma, kde sa nachádzajú ostatné krvné elementy a aj imunoglobulíny dôležité pre imunitný systém, prechádza hlbokým zmrazením a prísnymi karanténnymi procesmi. Celý tento viacstupňový laboratórny proces technicky vylučuje, aby v bunkových prípravkoch kolovali akékoľvek zložky vakcín.
Z vedeckého hľadiska je predstava o trvalej kontaminácii krvi očkovaného človeka rovnaký nezmysel. Ako potvrdzujú akademické učebnice mikrobiológie, po podaní vakcíny sa jej obsah dostáva takmer výhradne do tkaniva v mieste vpichu (do svalu), kde stimuluje imunitný systém a následne kompletne degraduje. Do samotného krvného obehu preniká len dočasné, minimálne množstvo zložiek vakcíny, ktoré organizmus v priebehu niekoľkých desiatok hodín prirodzene odbúra a vylúči ako odpad cez pečeň alebo obličky. Jediné, čo sa preto na transfúznych staniciach sleduje, sú časové lehoty po očkovaní, ktoré slúžia na ochranu a zotavenie samotného darcu. Informácia o očkovaní sa na štítky hotových prípravkov vôbec neuvádza, pretože vakcinácia nijako nemení terapeutickú kvalitu krvi a legislatíva na to ani neexistuje, pretože je podľa vedy zbytočná. Medicína navyše nemá k dispozícii žiadnu laboratórnu analýzu, ktorá by v hotovom prípravku dokázala rozlíšiť krv očkovaného človeka od neočkovaného, keďže ochranné protilátky vznikajú rovnako po očkovaní, ako aj po prirodzenom prekonaní choroby.
Poprední experti navyše upozorňujú na zásadný fakt, ktorý dezinformátori úplne otáčajú, a to, že pacienti z krvi očkovaných darcov v realite výrazne profitujú. Očkujeme sa predsa od detstva proti celému radu infekcií a očkovaním stimulovaný organizmus vytvára ochranné bielkoviny – imunoglobulíny. Tieto protilátky sa nachádzajú v darovanej krvi a najmä v oddelenej plazme, odkiaľ sa dokonca cielene izolujú na výrobu životne dôležitých liekov pre pacientov s ťažkými infekciami či vrodenými poruchami imunity. Krv očkovaného darcu tak príjemcovi neodovzdáva žiadne fiktívne nebezpečenstvo, ale naopak, pripravenú biologickú ochranu.
Tento strach z krvi očkovaných darcov nie je len internetovou debatou, ale globálnym problémom s reálnymi následkami. Medzinárodné štúdie v kvalitných vedeckých databázach detailne mapujú prípady, kedy zmanipulovaní rodičia detí s vrodenými chybami srdca odmietajú pred operáciami štandardnú krv z transfúznych bánk a vyžadujú selekciu darcov na základe očkovania. Výskumy priamo dokazujú, že takéto požiadavky vedú k vážnym administratívnym prieťahom, plytvaniu zdrojmi a k riskantnému odkladaniu životne dôležitých zákrokov, čím príjemcov bezprostredne ohrozujú. Snaha obísť systém tým, že si pacient narýchlo zoženie „neočkovaných“ známych v rámci rodinného darcovstva, je navyše medicínsky nebezpečná. Dlhoročné skúsenosti lekárov ukazujú, že takto ad hoc oslovení prvodarcovia sú z hľadiska prenosu iných rizikových faktorov oveľa menej bezpeční než pravidelní, anonymní a rokmi preverení darcovia z databáz transfúznych staníc. Skutočná pomoc v zdravotníctve preto nestojí na anonymných konšpiráciách a súkromných registroch, ale na dôvere v lekársku vedu a na reálnom darcovstve, ktoré bez ohľadu na očkovanie zachraňuje ľudské životy.