Z Vašich podnetov sme vybrali mapu Slovensko v čase od vydavateľstva SLOVIA. Na prvý pohľad vyzerá ako krásna, reprezentatívna pomôcka do školy alebo obývačky. Ilustrácie sú pekné, mapa veľká, pôsobí seriózne. Ale keď sa začítate do textov, zistíte, že autor neservíruje len zemepis a dejepis, ale aj vlastnú prikrášlenú verziu reality. Mapa je tzv. mäkká manipulácia, vyberá fakty selektívne – skĺzava do mýtov a vysloveného zavádzania. Rozoberme si niektoré časti:
Avari a Slovania: Mapa tvrdí, že Avari si Slovanov len podmanili a posielali na smrť. Realita: Ide o starý, jednostranný pohľad založený na dobových franských kronikách a romantizme. Moderná archeológia hovorí o symbióze. Stáročia spolu žili, miešali sa, preberali módu aj zbrane. Nebol to len vzťah krutý pán a trpiaci otrok, ale často výhodné spolužitie. Mapa však volí jednoduchší príbeh o trpiacom ľude.
Matej Korvín: ľudový kráľ. Mapa používa tento prívlastok. Realita? Jeho vláda bola vykúpená vysokým daňovým zaťažením hlavne kvôli armáde. Pre bežného človeka nebol hrdinom, ale dôvodom na prázdnu špajzu. Legenda vznikla až po jeho smrti.
Ján Amos Komenský: národné privlastňovanie. Text vypichuje, že mal slovenských predkov. Hoci je to nedokázaná hypotéza, tu je účelová. Násilne anektujeme európskeho humanistu, aby sme si zdvihli sebavedomie.
Jozef Tiso: opatrné našľapovanie. Text je definíciou alibizmu. Síce spomína satelit Tretej ríše, no fráza jednými milovaný, inými zatracovaný je vyhýbavá. V edukačnom texte treba pomenovať zodpovednosť, nielen konštatovať kontroverziu.
Václav Havel: dvojaký meter. Zatiaľ čo pri Tisovi mapa alibisticky relativizuje, pri Havlovi má autor potrebu pridať nálepku – občanmi kontroverzne vnímaný. Tento kontrast jasne ukazuje ideologické nastavenie autora.
Paneláky: ekonomická manipulácia. Veta: „Dostať sa vtedy k bytu bolo podstatne jednoduchšie“, je nezmysel. Lacnejšie? Možno. Jednoduchšie? 10-ročné poradovníky a kádrovanie hovoria inak. Tvrdiť, že to bolo jednoduché, je nebezpečný spomienkový optimizmus.
Jozef Minďáš: falošná Nobelovka. Mapa tvrdí, že je nositeľom Nobelovej ceny. Realita: Cenu získala organizácia IPCC, on bol len členom tímu. Nobelov výbor toto privlastňovanie odmieta. Navyše, pán bol právoplatne odsúdený za nevýhodné prenájmy revírov, t. j. nevhodný vzor.
Kúpou mapy si kupujete aj ideologický filter. Je to história, ktorá má za cieľ, aby ste sa cítili dobre, nie aby ste rozumeli súvislostiam. Nejde o lži, ale o selektívny výber s cieľom vyvolať pocit hrdosti a nostalgie. Výber, ktorý nie je vypracovaný odborníkmi, ale laikmi bez vedeckého garanta. Výsledkom nie je preto vzdelaný človek, ale viera v mýtus o zlatých časoch a neexistujúcich Nobelovkách. Mali by sme byť hrdí na to, čo sme reálne dokázali, a nie na prikrášlené rozprávky.
