Podľa interných odhadov Meta mala až približne 10 % ročných príjmov (cca 16 miliárd dolárov v roku 2024) pochádzať z reklám na podvody, nelegálne online kasína, zakázané zdravotnícke produkty či iný zakázaný tovar. Meta interne odhadovala, že jej platformy zobrazia ľuďom až 15 miliárd podvodných reklám denne, z ktorých má prúdiť približne 7 miliárd dolárov ročne. Okrem platených reklám sú používatelia vystavení aj „organickým“ podvodom (hacknuté účty, marketplace, falošné profily): podľa interných prezentácií ide až o 22 miliárd pokusov o podvod denne.
Meta má interné systémy, ktoré vyhodnocujú pravdepodobnosť, že je inzerent podvodník. Podľa dokumentov ho však zablokuje až vtedy, keď si je takmer na 95 % istá, že ide o podvod. Ak je podozrenie nižšie, inzerenta nezakáže, len mu zvýši cenu reklamy (tzv. „penalty bids“). Podozrivý inzerent tak dosiahne menej ľudí, ale za každý zásah zaplatí viac. Niektoré väčšie zadávatele reklamy („High Value Accounts“) môžu podľa dokumentov nazbierať desiatky až stovky „strikeov“ za podvodné kampane, kým im Meta vypne účet. Interná stratégia podľa dokumentov počíta aj s tým, že regulačné pokuty sú „zvládnuteľný náklad“.
Meta pre Reuters uviedla, že interný odhad 10,1 % príjmov zo „scam“ reklám bol „hrubý a prehnaný“ a skutočný podiel je nižší, hoci konkrétne číslo neuviedla. Tvrdí, že agresívne bojuje proti podvodom a za 18 mesiacov znížila počet používateľských hlásení scam reklám o 58 %.
Spoliehať sa na to, že nás digitálne platformy ochránia pred podvodmi, je preto naivné. K reklamám na sociálnych sieťach pristupujte vždy skepticky. Pri investíciách, zázračných zľavách a údajne štátnych programoch buďte extra ostražití a overte si, či stránka, na ktorú vás reklama posiela, patrí reálnej firme alebo inštitúcii. Ak si nie ste istí, ponuku radšej ignorujte. Ak sa stanete obeťou podvodu, okamžite kontaktujte svoju banku a prípadne aj políciu.
