Naši kolegovia z GeoConfirmed urobili výbornú prácu. Trumpove klamstvá odhalil dokonca aj Grok AI od Elona Muska.
Hoci sa zvyčajne vyhýbame politickým komentárom, nedávne vyhlásenie prezidenta Donalda Trumpa týkajúce sa vojny na Ukrajine je také hanebné, že sa cítime nútení reagovať.
Niekoľko tvrdení prezidenta Trumpa už bolo vyvrátených. Ku každému tvrdeniu sme zahrnuli odpovede od Grok AI, čo dokazuje, že aj Grok vyvracia dezinformácie šírené prezidentom.
1. Spojené štáty nevynaložili na túto vojnu 350 miliárd dolárov a ani Európu neprekonali o 200 miliárd dolárov. V skutočnosti európske príspevky prevýšili príspevky USA. Navyše, značná časť americkej vojenskej pomoci (okolo 90 %!) sa míňa v USA a reinvestuje sa do americkej ekonomiky.
2. Prezident Zelenskyj netvrdil, že polovica amerických peňazí poslaných na Ukrajinu „chýba“. Uviedol, že polovica sľúbených prostriedkov nebola prijatá, čo je zásadný rozdiel.
3. Ukrajinská ústava zakazuje voľby počas vojny (Pozn. HaP: stanné právo), ide o opatrenie určené na ochranu demokratického procesu pred cudzím zasahovaním, najmä vzhľadom na známe schopnosti Ruska v tejto oblasti…
Za Hoaxy a podvody dodávame, že sú ďalšie dôvody, prečo sa počas vojny v Ukrajine nekonajú voľby – napr. bezpečnostné (agresor by mohol cieliť na miesta, kde sa ľudia z dôvodu volieb zhromaždili), množstvo občanov Ukrajiny, ktorí pred vojnou utiekli, by nemalo možnosť voliť atď.
4. Prezident Zelenskyj nie je diktátor, o čom svedčí ústavný rámec Ukrajiny a jeho odhodlanie usporiadať voľby po ukončení nepriateľských akcií. Na rozdiel od toho stojí za zmienku, že prezident Putin neustále vyhráva voľby v Rusku s nepravdepodobne vysokým percentom hlasov, pričom opozícia „vypadáva z okien“, je otrávená alebo uväznená, čo vyvoláva otázky o skutočnej povahe ruského volebného procesu.
5. Prezident Zelenskyj má podporu vyše 50 % a nie 4 % (4 % sú ruské dezinformácie).
6. Nedošlo k žiadnemu rozširovaniu NATO na východ, keďže samotné NATO expandovať nemôže. Namiesto toho sa demokratické krajiny nezávisle rozhodujú, či sa chcú stať členmi aliancie. Proces vstupu do NATO je dobrovoľný a zahŕňa viacero krokov vrátane splnenia špecifických požiadaviek a dokončenia formálneho procesu podávania žiadostí.
Skutočnosť, že mnohí bývalí susedia Ruska sa rozhodli uchádzať sa o členstvo v NATO, svedčí o ich vnímaní Ruska a ich túžbe po kolektívnej bezpečnosti.
Rozhodnutie týchto krajín usilovať sa o členstvo v NATO odráža ich suverénne právo určovať si vlastnú zahraničnú politiku a bezpečnostné opatrenia. Naznačuje to aj uprednostňovanie záruk stability a bezpečnosti, ktoré ponúka členstvo v NATO, pred zotrvaním pod ruským vplyvom.
Pokiaľ ide o slávny „sľub“ (pozn. nerozširovania NATO):
Článok 103 Charty OSN stanovuje jasnú hierarchiu medzinárodného práva. Uvádza, že v prípade konfliktu majú záväzky podľa Charty OSN prednosť pred záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody. Táto nadradenosť presahuje rámec len zmlúv, keďže sa všeobecne chápe, že sa vzťahuje aj na medzinárodné obyčajové právo.
Hierarchiu možno zhrnúť takto:
A. Záväzky Charty OSN.
B. Iné zmluvy a obyčajové medzinárodné právo.
C. Nezmluvné medzinárodné texty.
D. Politické sľuby alebo záväzky.
E. Historické tvrdenia .
Ruská invázia na Ukrajinu jednoznačne porušuje základné princípy Charty OSN vrátane zákazu použitia sily proti územnej celistvosti iného štátu. Akékoľvek pokusy odôvodniť toto konanie na základe úvah nižšej úrovne, ako sú politické sľuby alebo historické tvrdenia, sú právne irelevantné.
7. Kto inicioval túto takmer tri roky trvajúcu vojnu? RUSKO.
Ako platforma, ktorá analyzovala viac ako 50-tisíc snímok/videí súvisiacich s konfliktom, pripomenieme prezidentovi geolokalizovaným záznamom, že túto vojnu začalo Rusko.
Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára 2022, napriek tomu, že v predchádzajúcich dňoch opakovane popieralo akékoľvek plány na inváziu.
