Keď sa najeme tesne pred spaním, telo ešte stále aktívne trávi potravu v čase, keď by sa už malo pripravovať na nočný odpočinok. Tento proces môže zvýšiť telesnú teplotu, zvýšiť aktivitu metabolizmu a narušiť kvalitu spánku, najmä fázu REM, počas ktorej prebieha väčšina snového diania.
Niektoré štúdie naznačujú, že zvýšená aktivita mozgu počas trávenia môže ovplyvniť intenzitu alebo obsah snov. Výskum publikovaný vo Frontiers in Psychology (2015) ukázal, že účastníci, ktorí jedli ťažké alebo korenisté jedlá pred spaním, častejšie hlásili živé, nepríjemné sny. Ďalší výskum (Univerzita v Montreale) zistil, že 8,5 % ľudí verí, že jedlo pred spaním ovplyvňuje obsah ich snov, najmä pri konzumácii mliečnych výrobkov, čokolády alebo sladkostí. Niektoré potraviny môžu ovplyvniť hladinu neurotransmiterov (napríklad serotonínu), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii spánku aj nálady.
Vnímanie „zlých snov“ však môže byť čiastočne subjektívne a ovplyvnené očakávaniami. Ak človek verí, že neskoré jedenie spôsobí zlé sny, môže byť náchylnejší takýto zážitok si všimnúť alebo si ho lepšie zapamätať. Tento psychologický jav sa nazýva nocebo efekt, opak placeba.
Potraviny, ktoré môžu zhoršiť spánok a sny, sú kofeín (káva, čaj, čokoláda, energetické nápoje, kola), korenisté jedlá, alkohol a tučné či ťažké jedlá. Kofeín stimuluje nervový systém, korenisté jedlá môžu zvýšiť telesnú teplotu a sťažiť zaspávanie, alkohol síce pomáha zaspať, ale výrazne zhoršuje kvalitu REM spánku, a tuky spomaľujú trávenie a môžu spôsobiť nepokojný spánok.
Aj keď neexistuje jednoznačný dôkaz, že neskorá večera spôsobuje priamo zlé sny, dôkazy naznačujú, že jedlo pred spaním môže ovplyvniť kvalitu spánku a charakter snov. Platí to najmä u citlivejších jedincov alebo pri konzumácii stimulantov, mastných či korenených jedál. Ideálne je jesť posledné jedlo aspoň 2 – 3 hodiny pred spaním, najmä ak ide o výdatnejšie pokrmy. Pre pokojný spánok sú tiež dôležité pravidelný režim, pohyb počas dňa a vhodné podmienky v spálni.
