Žuvačky patria k bežným súčastiam nášho života. Mnohí z nás však v detstve počuli varovanie: „Nejedz žuvačku! Keď ju prehltneš, zostane ti v žalúdku celé roky.“ Tento výrok sa traduje už desaťročia a rodičia ho používajú ako strašiaka. Obrázok k príspevku ho zaradzuje medzi „hoaxy starých mám“ a vysvetľuje ho lekár MUDr. Milan Kulkovský.
Žuvačka sa skladá z gumovej bázy (syntetické polyméry alebo prírodný latex, ktoré sú nestráviteľné), sladidiel (cukor alebo náhrady cukru), aróm a farbív, zmäkčovadiel a konzervantov.
Ľudský tráviaci trakt nedokáže gumovú bázu rozložiť pomocou enzýmov ani žalúdočnej kyseliny. To však neznamená, že žuvačka zostane v žalúdku navždy. Podobne ako nestráviteľné vlákninové zložky potravy (napr. kukuričné šupky či zrnká) prechádza tráviacim traktom nezmenená. Žalúdok ju mechanicky premieša s jedlom, ale chemicky ju nerozloží. Pomocou peristaltiky sa presunie do tenkého čreva a následne do hrubého čreva. Do 24 – 72 hodín je vylúčená stolicou, úplne rovnako ako nestráviteľné časti potravy.
Mýtus vznikol pravdepodobne ako výchovný nástroj, ktorým rodičia odhovárali deti od prehĺtania žuvačiek. Vo výnimočných prípadoch môže nastať problém: ak dieťa alebo dospelý prehltne veľké množstvo žuvačiek v krátkom čase, najmä spolu s inými cudzími telesami (napr. šupkami, mincami), môžu sa zlepiť a vytvoriť bezoár – pevnú hrudku, ktorá môže spôsobiť upchatie tráviaceho traktu. Tento stav je extrémne zriedkavý a v medicínskej literatúre sa opisuje len vo forme jednotlivých prípadov.
Prehltnutie jednej či dvoch žuvačiek nespôsobí zdravotný problém. Žuvačka sa síce nerozloží, ale prejde tráviacim traktom a vylúči sa prirodzenou cestou. Mýtus o tom, že žuvačka zostáva v žalúdku celé roky, nemá vedecký základ. Aj tak však platí, že žuvačky by sa nemali cielene prehĺtať, najmä v prípade detí, ktoré by mohli prehltnúť viac kusov naraz. Väčšie nebezpečenstvo predstavuje žuvanie žuvačky alebo cmúľanie cukríkov pri hre a športe, vtedy môžu „zabehnúť“ a spôsobiť udusenie.
