Štefan Harabin zdieľal na svojom profile na Facebooku príspevok, v ktorom sa tvrdí, že kým iné krajiny trestajú nelegálny vstup do ich krajiny drakonickými trestami, Európska únia im má poskytovať služby, ako je bývanie, strava, vzdelanie, zdravotníctvo a dokonca aj financie. Pozrime sa na neskreslenú realitu.
V Európskej únii je nelegálny vstup na územie priestupkom alebo trestným činom. Zaistenie cudzinca bez dokladov neslúži na poskytovanie sociálnych benefitov, ale na overenie jeho totožnosti a prípravu na vyhostenie. Európsky parlament v tomto kontexte prijal v júni 2026 sprísnenie európskej politiky voči osobám, ktoré sa zdržiavajú na území Európskej únie nelegálne. Vzniknú tzv. „návratové centrá“, ktoré budú slúžiť na deportáciu osôb, ktoré sa neúspešne uchádzali o azyl do Európskej únie alebo sa zdržiavali na jej území nelegálne. V spolupráci s krajinami tretieho sveta by sa tým mala urýchliť deportácia ilegálnych osôb.
Nelegálni migranti môžu byť zároveň zadržaní silovými zložkami členských štátov v prípade neochoty spolupracovať alebo z obavy, že daná osoba utečie. Samotná reforma má za cieľ urýchliť proces deportácie, a to v súlade s dodržiavaním medzinárodného práva.
V súvislosti s azylantmi sa im bližšie venuje Pakt o migrácii a azyle, v ktorom sa implementuje sprísňovanie posudzovania žiadostí o azyl do členských štátov Európskej únie a posilňujú sa aj vonkajšie hranice EÚ. V rámci hraníc sa posilňuje spolupráca medzi členskými štátmi v podobe komplexnej európskej databázy, ktorá slúži na identifikáciu každej osoby, ktorá vstúpi na územie Európskej únie.
V oblasti azylu vznikajú pravidlá, ktoré definujú „bezpečné krajiny pôvodu“, v ktorých je všeobecne platná norma dodržiavania základných ľudských práv a slobôd. Od 24. februára 2026 schválila Európska únia prvý zoznam týchto krajín – ide o Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Kosovo, Maroko a Tunisko.
Údajné ubytovanie a strava sa poskytujú v uzavretých alebo prísne strážených záchytných centrách ako základný životný štandard počas trvania procesných úkonov. Zdravotná starostlivosť sa obmedzuje výhradne na neodkladnú a urgentnú lekársku pomoc pri záchrane života. Nárok na základnú školskú dochádzku majú výlučne maloleté deti na základe Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa a finančná hotovosť sa nelegálnym migrantom nerozdáva.
Systém návratov aj Pakt o migrácii a azyle sú neustále terčom diskusie, ale aj zjednodušovania, skresľovania, ba až dezinformácií. To, či dané návrhy budú efektívne, ukáže len čas. Posúdiť, či ich možno považovať za morálne alebo vhodné, nie je našou úlohou, ale úlohou každého človeka osobitne.
A čo Rusko, Pakistan či India? Trestné zákonníky týchto štátov síce prísne tresty umožňujú, no v praxi k nim dochádza len výnimočne, napríklad pri podozrení zo špionáže. Pre každý štát je dlhodobé väznenie nelegálnych cudzincov na trovy daňových poplatníkov finančne aj kapacitne neúnosné. Hlavným a najčastejším postupom vo svete preto nie je dlhoročné väzenie, ale zaistenie a čo najrýchlejšie vyhostenie.
Zároveň sa často zabúda na samotný rozsah migrácie v týchto regiónoch. Zatiaľ čo celá EÚ zaznamenáva ročne státisíce nelegálnych prekročení hraníc, krajiny ako Pakistan či India čelia miliónovým masám cudzincov bez platných dokladov. V Pakistane napríklad dlhodobo žije vyše dvoch miliónov nezdokumentovaných cudzincov a v Indii sa odhadujú počty nelegálnych migrantov rovnako v miliónoch.
Argument, že prísne tresty nelegálnu migráciu v týchto štátoch zastavili, nezodpovedá realite na hraniciach.
