V poslednom čase pozorujeme v online priestore návrat sloganu „Rusko nie je náš nepriateľ“. Na šírení tohto odkazu sa podieľajú aj mnohé vysoko exponované politické osoby. Sen o bratských, všeslovanských vzťahoch sa rýchlo rozpadne, keď sa pozrieme, ako vníma Rusko nás:
Od roku 2022 sme zaradení na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Pridali nás tam spolu s mnohými ďalšími štátmi po viacnásobných vyhrážkach každému, kto si dovolil nejakým spôsobom pomôcť napadnutej Ukrajine.
„Pošlime jednu raketu do centra Bratislavy, kde sedia lídri tejto krajiny, a potom povedzme, že môžu prísť ďalšie. Začali by sa správať inak. To si myslia experti,“ navrhol moderátor z ruskej televízie NTV Roman Babajan.
„Rusko bude musieť na tieto provokatívne kroky Slovenska zareagovať a som si istý, že rýchlo a adekvátne,“ vyhrážal sa nám po vyhostení troch ruských diplomatov Leonid Sluckij, predseda výboru pre medzinárodné záležitosti ruskej Štátnej dumy.
Rusko sa nám nedávno vyhrážalo aj na základe konšpiračnej teórie, ktorú si sami vymysleli. „Použitie taktických stíhačiek F-16 na území vyššie uvedených štátov [vrátane Slovenska] bude Moskva považovať za účasť týchto krajín na konflikte na Ukrajine a prinúti Rusko podniknúť príslušné kroky,“ vyjadril sa koncom minulého roka ruský diplomat Konstantin Gavrilov.
Všeobecný prístup Ruskej federácie k menším štátom potvrdil minulý týždeň bývalý prezident Dmitrij Medvedev, keď rôznymi historickými analógiami podsúval myšlienku, že veľmoci majú nárok na okolité menšie a slabšie štáty.
Rusko nás otvorene označuje za nepriateľskú krajinu, posiela nám výhražné odkazy, pohŕda nami a vydiera nás. Mali by sme si čo najskôr uvedomiť, že nie sme žiadna veľmoc, ale malá krajina, ktorú si Kremeľ môže podľa svojej zvrátenej logiky kedykoľvek nárokovať. Skôr ako sa budeme pokúšať nájsť cestu von z ich zoznamu nepriateľských krajín, by sme si mali položiť otázku, či chceme aj opustiť všetky rozvinuté a slobodné krajiny sveta, ktoré sú tam spolu s nami.
