Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo. To sú už pamätné slová Neila Armstronga, prvého človeka, ktorý vkročil na Mesiac. Stalo sa to 20. júla 1969 v rámci misie Apollo 11. Aj keď ide o prelomovú udalosť pre ľudstvo, pravidelne sa vynárajú konšpiračné teórie, ktoré spochybňujú fakt, že človek skutočne navštívil Mesiac. Vyvraciame niektoré z najčastejších téz.
„Ako môže viať vlajka USA na Mesiaci, keď tam nie je atmosféra?“
Pri pozornejšom pohľade na vlajku si treba všimnúť, že teleskopická tyč sa nenachádza v dokonalom 90-stupňovom uhle, ale v pokrivenejšom postavení, ktoré vzniklo zapichovaním tyče do zeme a manipuláciou s vlajkou. To zároveň vytvorilo efekt zvlnenia, ktorý pripomína viatie vlajky. Vo vákuu sa po manipulácii vlajka chvíľu pohybovala, pretože ju nebrzdil odpor vzduchu. Vlajka sa počas 4 dní, kedy posádka Apollo 11 cestovala na Mesiac, navyše pokrčila, pretože bola stlačená v puzdre.
„Ak bol skutočne človek na Mesiaci, prečo sa s dnešnými technológiami necestuje naň viac?“
Medzi rokmi 1969 až 1972 Američania úspešne pristáli na Mesiaci celkovo 6-krát (misie Apollo 11, 12, 14, 15, 16 a 17). Posádky na povrchu zanechali okrem iného špeciálne kútové odrážače (zrkadlá). Pomocou laserových lúčov vysielaných zo Zeme, ktoré sa od nich odrážajú, vedci dodnes merajú vzdialenosť Mesiaca s milimetrovou presnosťou.
Mesiac intenzívne skúmal aj Sovietsky zväz. V roku 1966 ich sonda Luna 9 pristála na povrchu ako prvá na svete a v roku 1970 misia Luna 16 dopravila na Zem prvé roboticky odobraté vzorky. Po splnení týchto cieľov sa politické a finančné priority oboch veľmocí presunuli inam. Podobné misie boli extrémne nákladné a pre USA predstavovala v tej dobe obrovskú finančnú i spoločenskú záťaž aj vojna vo Vietname.
„Ak skutočne pristál človek na Mesiaci, prečo nie je z fotografií vidno žiadne hviezdy?“
V čase misie Apollo 11 bol povrch Mesiaca osvetlený Slnkom. Aj keď bola obloha čierna, posádka vedená Neilom Armstrongom bola na Mesiaci počas „dňa“. Princíp je podobný ako na Zemi, kde cez deň nevidíme žiadne hviezdy okrem jednej, ktorou je Slnko. Ďalšou vecou je expozícia: fotoaparát bol nastavený na fotografovanie veľmi jasne osvetleného povrchu Mesiaca a astronautov.
„Ak Neil Armstrong bol prvý človek na Mesiaci, kto nahral tento moment?“
Moment, kedy Neil Armstrong vstúpil na povrch Mesiaca, zaznamenala kamera uložená v špeciálnom úložnom priestore (známom ako MESA) na vonkajšej strane lunárneho modulu, blízko rebríka. Na aktiváciu kamery bolo potrebné zatiahnuť za páčku, ktorá uvoľňovala dvierka MESA.
„Pristátie na Mesiaci bol hoax.“
Pristátie na Mesiaci sa dialo počas studenej vojny medzi USA a ZSSR, kedy obe veľmoci proti sebe súperili z viacerých hľadísk. Ak by išlo o podvrh, ZSSR by urobil všetko preto, aby ho odhalil a mohol si podržať prvenstvo. Počas misie Apollo 11 zároveň pracovalo v NASA 400-tisíc pracovníkov a pracovníčok, z ktorých sa nikdy ani jeden nevyjadril spôsobom, ktorý by sa dal interpretovať ako dôkaz o podvrhu. Za tie roky a s takým počtom ľudí by bolo nemožné udržať tajomstvo tak dlho.
