Ruský imperiálny režim pravidelne označuje napadnutú Ukrajinu za štát oslavujúci nacistov. Okrem Ukrajiny tak označujú každú krajinu a každého politika, ktorí nesúhlasia s totalitnou politikou Ruska. Jeden z ruských naratívov tvrdí zároveň, že príslušníci skupiny okolo ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu boli taktiež nacisti kolaborujúci s fašistickým Nemeckom.
Na území Ukrajiny sa v 20. storočí formovala Ukrajinská povstalecká armáda, mediálne známa ako tzv. banderovci, ktorá sa primárne snažila o suverénnu Ukrajinu. Jej líder Stepan Bandera bol v rokoch 1942 až 1944 v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Je síce pravda, že militantná skupina Stepana Banderu istý čas kolaborovala s fašistickým Nemeckom, pretože sa snažila o nezávislosť a suverenitu ukrajinského národa, no Adolf Hitler odmietal uznať jej právo na existenciu a zavraždil dvoch bratov Stepana Banderu, ktorý sa vtedy nachádzal v už spomenutom koncentračnom tábore. Ukrajina sa podľa historika Jaroslava Korytčuka aj s pomocou banderovcov bránila pred dvomi totalitnými štátmi – komunistami zo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) a nacistami z Nemecka.
Taktiež je pravda, že Červená armáda oslobodila Kyjev od Hitlerovho Nemecka, no súčasne krutý Stalinov režim zabíjal nevinných Ukrajincov, zatýkal ich alebo ich posielal na Sibír. Líder tohto oslobodenia, generál Nikolaj Vatutin, bol zavraždený povstaleckou armádou Ukrajiny. Jeho dcéra v súčasnosti lobuje za to, aby bolo jeho telo premiestnené do Ruska.
Ukrajinská povstalecká armáda bezpochyby spáchala aj vojnové zločiny, hlavne v boji s poľskou podzemnou armádou. Treba však poznamenať, že v každej vojne dochádza k vojnovým zločinom. V súčasnosti sú niektorí príslušníci Ukrajinskej povstaleckej armády oceňovaní, pretože sa snažili o nezávislosť Ukrajiny.
Bandera žil po vojne v Berlíne. Zavraždený bol v roku 1959 agentom KGB pomocou kyanidu. Nakoniec treba pripomenúť, že presun pomníka Vatutina bol reakciou na ruskú agresiu voči Ukrajine, nie provokáciou.
