Keď niekto tvrdí, že „vrtule spôsobujú srdcové choroby“ alebo „vysúšajú krajinu“, ide o tvrdenia, ktoré nie sú vedecky podložené. Vedecké autority vrátane zdravotníckych organizácií tieto „syndrómy“ nepotvrdili. Ide o manipulatívne naratívy, ktoré znejú odborne, no sú plné chýb.
Dokumenty o veterných parkoch a akceleračných zónach nie sú len administratívnou čiarou na papieri kvôli Bruselu. Ide o záväzok, ktorý presahuje volebné obdobia a má riešiť dlhodobú energetickú sebestačnosť Slovenska v horizonte niekoľkých desaťročí, keď budeme potrebovať čoraz viac elektriny pre elektromobilitu, moderný priemysel aj stúpajúcu spotrebu domácností. Zmluvu z Plánu obnovy nemôže štát jednostranne zrušiť bez toho, aby riskoval stratu miliónov eur, keďže z nej vyplýva povinnosť tieto zóny administratívne pripraviť. Predstavitelia štátu sa tak dostali do nejednoznačnej pozície: formálne plnia povinnosti a harmonogramy voči EÚ aj vlastné programové vyhlásenie, no verejne vyhlasujú, že výstavbu nepovažujú za dôležitú. Toto kľučkovanie vytvára živnú pôdu pre chaos.
Pozor aj na odkláňanie od témy. Keď sa debata dostane k reálnym číslam alebo technickým faktom, oponent často preskočí k úplne inej téme: začne spochybňovať právnu legitimitu samotného stretnutia, zákony či ústavnosť, alebo vytiahne nesúvisiace kauzy. Táto taktika slúži na rozptýlenie pozornosti a bráni vecnej diskusii.
Treba tiež rozlišovať občanov od agitátorov. Miestnym ľuďom nemožno brať právo pýtať sa na hluk či dopad na prírodu, pretože to sú legitímne otázky. Problém nastáva vtedy, keď ich obavy zneužijú profesionálni agitátori na vlastnú šou a sledovanosť na internete.
Portál proti veterným parkom ponúka „zaručene pravdivú publikáciu“ za 45 eur. Reklama na knihu však neobsahuje jej odborný opis, na stránke nie je zoznam recenzovaných vedeckých štúdií, z ktorých by čerpala, a nie je uvedené meno autora. Strach z veterných parkov sa tak najprv umelo vybičuje v sálach a na sociálnych sieťach a následne sa ľuďom predá predražený materiál bez akejkoľvek garancie odbornosti.
Ak chceme, aby bola naša energetika bezpečná, suverénna a moderná, musíme o nej diskutovať ako občania, ktorí hľadajú riešenia. Nahrádzanie odbornej debaty krikom nás nikam neposunie.
