Socialistický režim zdôrazňoval nevyhnutnosť rozvoja ťažkého priemyslu, čo sa odrazilo aj na životnom prostredí – komunistická vláda a rovnako aj štátne podniky sa netajili svojím flegmatickým prístupom k oblasti prírody. Československo síce malo cementárne, rafinérie, bane, hutníctvo, na druhej strane však malo aj znečistené ovzdušie, v ktorom bola vysoká koncentrácia nebezpečných prachových častíc. Zahraniční turisti napríklad v severných Čechách opisovali tamojšie pomery životného prostredia ako spustošené, primárne kvôli vysokej hustote smogu, v dôsledku čoho zvykla byť obmedzená doprava a príslušníci staršej generácie na danom území často končili v nemocniciach.
Na území Slovenska to bol zase Ružomberok, ktorý predstavoval príklad mesta s takou vysokou koncentráciou znečisteného ovzdušia a prostredia ako celku, že deti mali problémy s dýchaním a alergiami. Okrem problémov s dýchacími cestami trpeli obyvatelia daného regiónu aj ochoreniami tráviaceho traktu, čo mohlo byť dôsledkom aj vysokej spotreby pesticídov (ktorá bola dvojnásobná oproti dnešku) alebo vysokej miery chemizácie poľnohospodárstva, čo malo taktiež vplyv na kvalitu potravín.
Tlak industrializácie neničil len pľúca, ale stal sa likvidačným aj pre iný indikátor čistoty – naše lesy. Predovšetkým jedľa biela ako pôvodný strom mala v roku 1959 zastúpenie na úrovni 15,9 %, no do roku 2008 sa tento podiel prepadol na kritické 4 %. Hoci je jedľa citlivá aj na zmenu klímy, za jej dramatickým ústupom v 50. až 80. rokoch stála predovšetkým masívna industrializácia a holorubné hospodárenie. A hoci informácie o negatívnych účinkoch na životné prostredie neboli a nesmeli byť verejné, v SAV vznikol unikátny projekt umelej hybridizácie, ktorého cieľom bolo posilniť odolnosť stromov voči priemyselnému znečisteniu.
Vzhľadom na časovú náročnosť tento výskum stále prebieha v ústavoch SAV, v Arboréte Mlyňany, ale aj vo Výskumnom ústave lesníckom vo Zvolene. Pokusné porasty v znečistených lokalitách, napríklad na Hornej Nitre, sú dodnes živým dôkazom toho, že s následkami vtedajšieho prístupu k prírode sa vyrovnávame doteraz.
Faktom je, že mnoho údajov z čias vlády Komunistickej strany Československa bolo zatajovaných a na povrch postupne vychádzali až po rokoch Nežnej revolúcie. Napríklad zistenia z roku 1990 ukazujú, že v dôsledku znečisteného životného prostredia zomieralo priemerne 110 Čechoslovákov na 100-tisíc obyvateľov – pre porovnanie, v Rakúsku vplyvom životného prostredia zomieralo na 100-tisíc obyvateľov 44 ľudí.
Okrem ovzdušia k veľmi problémovým patrila aj oblasť vôd, nezodpovedné zaobchádzanie so škodlivým odpadom alebo skládky, ktoré predstavovali vysoké environmentálne záťaže. Nezodpovednosť v dobách socializmu pri manažmente vôd spôsobila pretrhnutie hrádze v Zemianskych Kostoľanoch, kde bol uskladnený popolček (odpad) z tepelnej elektrárne Nováky. Do rieky Nitra sa vplyvom jednej z najväčších ekologických havárií dostalo 1,5 milióna metrov kubických popolčeka s vysokým obsahom rôznych druhov škodlivých látok, najmä arzénu. České ministerstvo životného prostredia zistilo, že po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy zanechala sovietska armáda na území dnešnej Českej republiky ekologické škody až v 60 lokalitách, najmä vo vodách, ktoré obsahovali rôzne nebezpečné látky ako ropné uhľovodíky, polychlórované bifenyly alebo chlórované uhľovodíky. Na území Slovenska za environmentálnu záťaž v Sliači boli zodpovedné sovietske vojská, ktoré tam mali základňu. Táto oblasť je kontaminovaná leteckým benzínom, ktorý unikal v dôsledku zlého technického stavu produktovodu Vlkanová – Sliač, ktorý poškodili sovietski vojaci, aby mohli s týmto leteckým benzínom nelegálne obchodovať.
Vysokú záťaž na životné prostredie predstavuje aj skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, na ktorú sa vyvážal odpad z chemických závodov v rokoch 1966 – 1980, v dôsledku čoho časť Bratislavčanov využíva v súčasnosti zdroje podzemnej vody, ktorá môže byť kontaminovaná. Za zmienku stojí aj skládka priemyselného odpadu v Dolnom Kubíne, ktorej vznik sa datuje od roku 1965 a na ktorú sa odkladal odpad z podniku Oravské ferozliatinárske závody.
