V sobotu 7. novembra 2026 otvoril na Rynku Głównym v Krakove paľbu ozbrojený muž. Pri útoku zomrelo šesť ľudí a šestnásť bolo zranených vrátane samotného útočníka, ktorého zadržali po výmene paľby s políciou. Poľská polícia potvrdila, že ide o poľského občana, podľa informácií médií má 24 rokov. Hovorca poľskej polície potvrdil, že mal povolenie na zbraň a nebol trestaný.
Okamžite po útoku sa však na internete začali šíriť aj nepravdivé a neoverené informácie.
V súvislosti s útokom sa na sociálnych sieťach začalo šíriť množstvo fotografií a tvrdení, ktoré mali údajne odhaľovať identitu, politické presvedčenie či možné väzby útočníka na rôzne organizácie. Avšak nie všetky tieto informácie boli založené na overených faktoch. Niektoré fotografie boli upravené alebo vytvorené pomocou umelej inteligencie, zatiaľ čo pri iných nebolo možné potvrdiť ich autenticitu. To vytvorilo priestor na šírenie dezinformácií, špekulácií a unáhlených záverov o motívoch útočníka.
Dva známe obrázky boli vygenerované alebo, presnejšie, zaostrené pomocou AI. Tieto obrázky nie sú autentické a skresľujú tak tvár, ako aj oblečenie útočníka. I keď úmyslom bolo zrejme zlepšiť ich kvalitu, výsledkom bolo len skreslenie reality.
Na Telegrame sa zároveň šíril obrázok útočníka, kde má na sebe masku a zároveň nášivku ukrajinskej vlajky, ktoré mali pochádzať z jeho účtu na Telegrame. Obrázok bol vygenerovaný pomocou AI, čomu nasvedčoval vodoznak SynthID, a príspevok bol navyše upravený až po útoku.
AI bola použitá aj na zaostrenie symbolu na výbave útočníka. Rovnako ako pri tvári, aj táto fotka bola zaostrená umelou inteligenciou, a teda môže skresľovať skutočnú podobu jeho výstroja.
Šíria sa tiež informácie, že útočník je bývalým členom poľskej armády. Poľský podpredseda vlády a minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz uviedol, že útočník nebol a nie je vojakom poľských ozbrojených síl.
Ďalším zdrojom neoverených tvrdení sú údajné profily útočníka na sociálnych sieťach a fotografie, ktoré z nich mali pochádzať. Na niektorých z nich má byť útočník zachytený v uniforme a plynovej maske, pričom drží dúhovú vlajku. Autenticita týchto fotografií a ich spojenie s útočníkom však neboli nezávisle potvrdené. Preto ich nemožno považovať za spoľahlivý dôkaz jeho politického alebo ideologického presvedčenia.
Unáhlené závery
Žiadna tragédia sa nezaobíde bez oportunistov, ktorí chcú situáciu zneužiť na vlastné účely. Hoci poľské úrady uviedli, že podľa predbežných zistení mal útočník radikálne krajne pravicové názory, presný motív útoku zostáva predmetom vyšetrovania.
Nepotvrdené fotografie a profily na sociálnych sieťach preto nemožno používať ako samostatný dôkaz jeho ideologického presvedčenia ani ako základ na spochybňovanie či potvrdzovanie záverov vyšetrovateľov. Zároveň, aj keby sa ich autenticita potvrdila, bez širšieho kontextu nie je možné určiť, aký bol pôvodný zámer týchto fotografií.
Šírenie neoverených informácií a fotografií upravených pomocou umelej inteligencie môže viesť k vytváraniu falošných naratívov, ktoré následne ovplyvňujú verejnú mienku. V takýchto prípadoch sa často stáva, že namiesto objektívneho posudzovania udalostí dochádza k ich zneužívaniu na presadzovanie politických či ideologických záujmov.
Z tohto dôvodu je dôležité pristupovať k podobným tvrdeniam kriticky, overovať si ich pôvod a rozlišovať medzi potvrdenými faktmi a špekuláciami. Samotná fotografia, obzvlášť ak jej pôvod nie je známy, by nemala slúžiť ako dôkaz o politickom presvedčení alebo motivácii útočníka. Unáhlené závery totiž neprispievajú k pochopeniu tragédie, ale naopak vytvárajú priestor na ďalšie šírenie dezinformácií a polarizáciu spoločnosti.
