Sociálnymi sieťami sa šíri vlna znepokojenia. Aj v slovenskom informačnom priestore stále viac rezonujú slovné spojenia ako „pripravenosť na krízovú situáciu“ alebo „odolnosť obyvateľstva“. Nie je to však len slovenská záležitosť, vlády naprieč Európou spúšťajú plány na budovanie odolnosti obyvateľstva. V nepripravenej spoločnosti to vyvoláva zbytočný chaos a konšpiračné teórie.
Množstvo ľudí zdieľa správy o tom, že nás bezprostredne čaká dvojtýždňový výpadok elektrickej energie, plynu a pitnej vody. Niektorí veria, že nás EÚ len zbytočne straší, aby donútili ľudí viac nakupovať. Iní si myslia, že na nás chystajú „niečo“ – od vojny až po novú pandémiu. Tento strach však pramení z nesprávneho pochopenia oficiálnej komunikácie štátnych inštitúcií.
Odkiaľ pochádza mýtus o blížiacom sa výpadku? Dezinformácia, že nás čaká dvojtýždňový výpadok sietí, vznikla zrejme vytrhnutím údaja z kontextu. Ministerstvo vnútra SR v rámci prevencie a civilnej ochrany zverejnilo brožúru „Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu“, v ktorej občanom radí, ako postupovať pri rôznych ohrozeniach. V časti o dlhodobom výpadku elektriny odporúča pripraviť si zásoby vody a potravín minimálne na 14 dní. Niektorí ľudia tento údaj prekrútili.
Brožúra v názve výslovne spomína aj ozbrojený konflikt. Podľa ministra vnútra je dôvodom skutočnosť, že Slovensko susedí s krajinou, kde prebieha vojna, a že civilná ochrana má byť pripravená na rôzne typy kríz. Brožúra sa však vojne venuje len okrajovo a zásoby nie sú signálom, že konflikt je na spadnutie, ale zabezpečením pre prípad, že by niečo narušilo bežné fungovanie spoločnosti.
Prečo štáty práve teraz menia prístup k príprave? Vlády reagujú na zmeny v globálnom bezpečnostnom a klimatickom prostredí. Európska komisia zaviedla stratégiu pripravenosti (EU Preparedness Union Strategy), prostredníctvom ktorej vyzýva štáty, aby vzdelávali obyvateľstvo a integrovali krízovú pripravenosť do chodu spoločnosti.
Dôvody sú praktické. V prípade rozsiahlejšej krízy záchranné zložky, hasiči a polícia nedokážu pomôcť všetkým okamžite. Ak sú domácnosti pripravené a sebestačné na prvé dni (72 hodín) núdzovej situácie, štát môže sústrediť kapacity na záchranu tých najohrozenejších a na rýchlu obnovu kľúčovej infraštruktúry. Edukácia v čase pokoja je tiež prevenciou pred masovým vykupovaním obchodov v momente, keď reálna kríza nastane. Pamätáte si, ako na začiatku pandémie COVID-19 zo dňa na deň zmizli z obchodov ochranné pomôcky?
Kým v minulosti sa civilná ochrana sústredila na konvenčné hrozby, dnešné riziká sú komplexnejšie. Zmena klímy prináša extrémne výkyvy počasia – masívne povodne, snehové kalamity či silné víchrice, ktoré môžu lokálne strhnúť elektrické vedenie alebo odstaviť dodávky pitnej vody.
Do kategórie nových hrozieb patrí aj rýchly rozvoj umelej inteligencie. Podľa správ technologických firiem útočníci využívajú AI na automatizáciu kybernetických útokov a dezinformačných kampaní, čím sa znižuje potrebná zručnosť a zrýchľuje ich tempo. Dôkazy o výpadkoch elektrickej siete spôsobených AI-útokmi zatiaľ chýbajú, ale ide o riziko, na ktoré sa pripravujú aj štáty. Generatívna AI navyše produkuje deepfake materiály – presvedčivé falošné videá či audionahrávky verejných činiteľov, ktoré by sa dali zneužiť na šírenie falošných poplachov a cielené vyvolávanie paniky.
V niektorých severských krajinách, napríklad vo Švédsku, sú príručky prežitia doručované do domácností už celé desaťročia. Obyvatelia ich nevnímajú ako strašenie, ale ako prejav zodpovednosti štátu a občiansku povinnosť. Vytvorenie vlastných zásob teda nie je prejavom strachu z apokalypsy, ale racionálnym krokom k zabezpečeniu nezávislosti a pokoja pre svoju rodinu.
Konšpiračné teórie o tom, že štáty chcú ľudí strašiť, ovládať alebo ich donútiť nakupovať, odporujú základnej logike krízového riadenia. Ak by chcel niekto extrémne zvýšiť tržby reťazcov, nevyvolal by paniku cielene? Účelom štátnych usmernení je systematické a pokojné budovanie zásob v čase, keď sa nič nedeje. Funguje to rovnako ako poistenie nehnuteľnosti alebo kúpa autolekárničky: to, že ju máte v aute, neznamená, že idete schválne havarovať.
